Paradajky pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky a do Európy ich ako okrasnú rastlinu priniesol Krištof Kolumbus. Spočiatku sa pestovali ako okrasné rastliny, na európskych stoloch sa paradajky definitívne udomácnili začiatkom minulého storočia.
Paradajky patria do čeľade ľuľkovité, podobne ako napríklad zemiak alebo petúnia a ich oficiálny názov je rajčiak jedlý. Plody rajčiaka sú v závislosti od odrody veľké 1,5 – 10 cm, väčšinou guľaté a vnútri rozdelené na komory, ktorých tvar a počet sa podľa odrody líši.
Sú paradajky ovocie alebo zelenina?
Spory o tom, či sú paradajky ovocie alebo zelenina, sa vedú už roky. Začali sa v USA po tom, čo istý dovozca odmietol za rajčiny zaplatiť clo za dovoz zeleniny a vyhlásil paradajku za ovocie. Najvyšší súd Spojených štátov rozhodol, že paradajky sú zelenina. Za ovocie ich vyhlásila smernica EÚ č 113/2001, kde sa píše: "Na účely tejto smernice sa rajčiaky, jedlé časti stoniek rebarbory, mrkva a sladké zemiaky, uhorky, tekvice, melóny a vodové melóny považujú za ovocie."
Paradajka je teda ovocie, obvykle ju však radíme do kategórie zeleniny, rovnako ako uhorku, baklažán či fazuľu.
Zdravotné účinky paradajok sú neodškriepiteľné
O účinkoch paradajok na zdravie netreba vôbec pochybovať. Rajčiny sú výborným zdrojom vitamínu C, D, E, B, K, ale i draslíka, kyseliny listovej, vápnika, železa, zinku, medi, mangánu či selénu. Jedna paradajka denne pokryje asi 28 % dennej odporúčanej dávky vitamínu C. Navyše 95 % tvorí voda a obsahuje len 22 kalórií.
Rajčiny obsahujú antioxidanty zeaxantín, luteín a lykopén, ktoré chránia oči pred poškodením vonkajšími vplyvmi, ako aj pred vznikom napríklad šedého zákalu. Navyše sú zdrojom silného antioxidantu lykopénu, ktorý sa však uvoľňuje pri tepelnom spracovaní. Preto je zdravá aj paradajková polievka či rajčinová omáčka.
Paradajky svojim zložením znižujú krvný tlak, hladinu cholesterolu, podporujú funkciu prostaty, trávenie, chránia organizmus pred vznikom nádorových ochorení a kožu pred UV žiarením, preto by ste ich mali pravidelne jedávať najmä na jar a v lete.
Pozor však pri histamínovej intolerancii, vtedy sa musíte zriecť paradajok vo všetkých formách.
Medzi odrodami rajčín si každý nájde tú svoju
Paradajky sú mimoriadne rôznorodé. Ich odrôd, druhov a poddruhov je na svete okolo 7500. Tvarom je rastlina tyčková, kríčková, polokríčková, previsnutá. Hoci rajčiny v zrelom stave najčastejšie poznáte v červenej farbe, rovnako chutné sú aj biele, žlté, oranžové, zelené, oranžové, fialové či dokonca čierne, jednofarebné, zebrované. Tvarom plodov môžu paradajky pripomínať ríbezle, čerešne, hrozno, datle, hrušku, jablko, papriku. Klasickú veľkosť asi ako jablko striedajú paradajky kokteilové, cherry (čerešňové), datľové, ale aj obrovské mäsité paradajky, ktorých plody niekedy vážia aj pol kila.
Pozor! Nezmýľte si nedozretú paradajku so špeciálnou zelenou odrodou, môže to mať nepríjemné zdravotné následky.
Ako pestovať paradajky? Potrebujú teplo a vodu
Paradajky patria k teplomilným druhom, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Ideálnym obdobím je druhá polovica mája, v čase, keď už nehrozia mrazy. V našich podmienkach sa najčastejšie paradajky pestujú z priesad. Vysádzajte ich do písmena V, asi 40 cm od seba. Potrebujú dostatok tepla, svetla, živín, na ktoré sú náročné a pravidelnú zálievku, aby nepraskali. Tyčkové paradajky budú potrebovať asi dvojmetrovú oporu na dlhé stonky. Paradajky dopestujete aj na slnečnom balkóne. Postačí vám väčší kvetináč alebo pevné igelitové vrece a substrát na paradajky.
Zberajte plody čo najtmavšej farby podľa odrody – červenej, žltej, čiernej či zelenej. Pozor však na zelené plody inej odrody ako zelenej, pretože nedozreté rajčiny obsahujú jedovatý solanín. Na konci sezóny môžete nechať nedozreté paradajky dozrieť na slnečnom parapete.
Paradajky spracujete v teplej, ale aj v studenej kuchyni
Paradajky sú všestranne využiteľné v teplej aj studenej kuchyni. Paradajky spracujete:
- v šalátoch
- ako omáčky a polievky
- ako súčasť iných jedál
- pečené
- sušené
- nakladané
- ako paradajkový prášok
- ako šťava, kečup
- ako paradajkový džem
Paradajky neskladujte v chladničke – zastavíte ich dozrievanie a stratia chuť.
Paradajkovú diétu držte iba chvíľu
Pokiaľ chcete schudnúť, paradajky budú vašimi veľkými kamarátkami. Dokážu totiž zahnať hlad, a to aj ten najhorší – vlčí hlad, keď jete všetko, čo vám príde pod ruku. Jednostranná paradajková diéta je hazard so zdravím, rajčiny radšej pridávajte do šalátov, varených jedál a deň začnite a končite pohárom paradajkovej šťavy s kvapkou olivového oleja. Kedykoľvek vám dobre padne aj diétna paradajková polievka:
Umyté paradajky nakrájajte, poduste na lyžici oleja, zalejte vodou podľa toho, akú hustú polievku chcete, osoľte trochou soli, pridajte klinček a povarte 10 minút. Rozmixujte, pridajte bazalku, pár kvapiek olivového oleja, prípadne trochu nastrúhanej mozzarelly. Špeciálnu chuť polievke dodá provensálske korenie, cesnak, píniové oriešky alebo čili papričky, ktoré naštartujú metabolizmus.
Extra recepty z paradajok
Z našich paradajkových receptov sme vybrali 5, ktoré podľa nás stojí za to vyskúšať:
- syrový quiche s baklažánom a paradajkami
- cícerové minestrone so šafranom
- paradajky plnené tvarohom a syrom
- detské minipizze
- gazpacho s avokádom
Vypestujte si paradajky od semienka po bohatú úrodu!
Zdroj: healthline.com, grow-it-organically.com, floridatomatoes.org, fitshaker.sk, izahradkar.sk, hnonline.sk
