Táto webová stránka už nie je optimalizovaná pre Mozilla 5.0.
Obsah webovej stránky sa nemusí zobrazovať správne alebo môžu byť obmedzené niektoré funkcie.
Najlepšie skúsenosti získate, ak použijete jeden z nasledujúcich prehliadačov:
Pivo je kvasený, slabo alkoholický nápoj vyrábaný z obilného sladu, vody a chmeľu pomocou pivovarských kvasiniek. Tak znie suchá definícia. Zlatistý mok sa pije po celom svete a na svete existuje 40-tisíc druhov.
Pivo poznali už štyritisíc rokov pred naším letopočtom v Mezopotámii. O dvetisíc rokov neskôr Egypťania zapísali postup varenia piva.
Už v roku 1274 boli na území dnešného Slovenska hneď dva pivovary. Jeden v Tvrdomesticiach a druhý vo Veľkých Uherciach. Začiatkom pätnásteho storočia vznikli prvé cechy sládkov. V sedemnástom storočí sa pivo varilo takmer všade, spotrebovávali sa pri tom zvyšky z jačmeňa, pšenice. Varilo sa v rôznych kobkách, kde o hygiene nebolo ani reči. Presný postup výroby piva zaviedol významný český sládek Poupě v polovici osemnásteho storočia.
Vedeli ste, že...?
...najstarším slovenským pivovarom je Steiger, ktorý varí pivo nepretržite už od roku 1473.
Pivo nebolo u nás vždy také obľúbené ako dnes. Na začiatku minulého storočia vypil bežný Slovák priemerne okolo 14 litrov piva ročne. S narastajúcou kvalitou vareného piva stúpala aj jeho popularita. V sedemdesiatych rokoch bola priemerná ročná spotreba piva na Slovensku takmer 110 litrov. S novým miléniom začala spotreba piva výrazne klesať. Zmenili sa aj chute pivárov – uprednostňujú pivo desinu a nealko. Dnes je priemerná slovenská spotreba piva čosi vyše 70 litrov na hlavu.
Na výrobu piva sa používa
Slad vzniká naklíčením obilných zŕn a ich vysušením. Spravidla sa používa jačmeň, pšenica, ale aj ryža či kukurica. Škroby v obilninách vytvoria v pive alkohol a oxid uhličitý. Zrno sa najprv namáča, až kým sa v ňom niekoľkonásobne nezvýši objem vody. Potom sa nechá naklíčiť, pričom sa pravidelne prevracia. Keď klíček dosiahne požadovanú veľkosť, klíčenie sa preruší a slad sa vysuší. Farba sladu závisí od dĺžky máčania, veľkosti klíčka, teploty sušenia a od prípadného praženia.
Chmeľ dodáva pivu horkosť a arómu. Pridáva sa ako extrakt alebo granule z neoplodnených samičích šišiek.
Kvasnice pomáhajú skvasiť mladinu, ktorá vzniká zo sladu, chmeľu a vody.
Voda tvorí až 96 % piva.
Niektoré pivovary pridávajú do piva rôzne druhy korenia, napríklad zázvor.
Najsilnejšie pivo na svete má až 67,5 % alkoholu a volá sa Snake Venom (Hadí jed).
Čapovanie piva chce určitú zručnosť. Predovšetkým je dôležité mať čistý pohár, opláchnutý studenou vodou. Klasicky načapované pivo pokrýva nadýchaná hustá pena. Niekto ju miluje, iný si počká, kým trochu opadne. Ak patríte k prvému typu, prídete si na svoje, keď si vo výčape vypýtate mlieko. Pohár napeneného mlieka nečakajte. Načapujú vám pohár plný pivovej peny. Pokiaľ ale penu nemusíte, objednajte si čochtana. Je to pivo, načapované bez peny. Rýchlo však vyprcháva, preto s jeho pitím nečakajte. A nemýľte si čochtana s vyprchaným pivom. Čochtan je vždy čerstvo načapovaný.
Viete že...?
... stupeň piva neznamená obsah alkoholu.
Bravčové plece na pive stojí za obetovania toho pol litra
Vo svete sa varí asi 40-tisíc druhov piva. Najjednoduchšie je delenie na tmavé a svetlé či polotmavé alebo pri čapovaní rezané, ale tiež podľa stupňovitosti. Stupňovitosť nehovorí o obsahu alkoholu v pive, ale o podiele mladiny a býva vyššia ako obsah alkoholu. Podiel mladiny môže byť 7, ale aj 20 %. No a ďalšie delenie môže byť podľa spôsobu kvasenia na vrchne kvasené a spodne kvasené pivá, prípadne spontánne kvasené pivo.
Pri vrchnom a spodnom kvasení sa používajú odlišné druhy pivovarských kvasiniek, ktoré potrebujú inú teplotu a produkujú aromatické a chuťové zložky piva.
Vrchné kvasenie prebieha pri teplote 20 – 24 °C, preto je rýchlejšie ako spodné. Pri vrchnom kvasení vynáša oxid uhličitý kvasinky a v kvasnej nádobe vystupujú na hladinu. Vrchným kvasením sa vyrábajú pivá pšeničné, ovocné, tmavé typu porter či silné kvasnicové pivá.
Tradičné americké, anglické a belgické pivá sú aromatické, niekedy horkejšie ako ostatné, čo je dosiahnuté silnejším chmelením. Pivá typu ale sa delia na:
Pri pšeničnom pive je slad vyrábaný z pšenice. Pšeničné pivá sú zakalené, majú kvasnicovú chuť a nebývajú horké. Belgické, bavorské či berlínske pivá majú neraz ovocné alebo korenisté príchute.
Patria sem:
Tmavé pivo, podáva sa vychladené na 13 °C.
Veľmi tmavé pivo vyrábané z praženého sladu. Chuťovo je podobný porteru, môže sa podávať aj nechladený.
Z čierneho piva upečiete brownies, chutiace ako čokoláda
Alebo aj trapista je silné pivo, vyrábané mníchmi v trapistických kláštoroch. Takýchto kláštorných pivovarov je na svete iba 11, najbližší je v Rakúsku.
Biere de Garde
Skúsite si upiecť pivný chlieb?
Spodné kvasenie prebieha pri teplote do 10 °C. Kvasinky, používané pri spodnom kvasení, klesajú na dno nádoby.
Názov ležiak, alebo aj lager, je odvodený od vyše mesiaca dlhého kvasenia, teda pivo dlho leží. Svetlý ležiak je najrozšírenejší druh piva. Najznámejší je plzenský typ (Pilsener, Pilsner), či nemecké typy Bock, Dortmunder a Märzen. Okrem svetlého existujú aj tmavé ležiaky.
Ležiak si najlepšie vychutnáte vychladený na 7 °C.
Toto pivo nájdete bežne v krčmách a puboch, stupňovitosť má 8 – 10.
Pri spontánnom kvasení pivo kvasí tým, čo zostalo v sude po predchádzajúcej várke. Tento spôsob kvasenia je rozšírený v Belgicku.
Lambic – belgické pivo s nízkym obsahom bubliniek sa chuťou podobá na vermut. Miešaním starých a mladých lambikov vznikli ďalšie druhy – pivo Geuze, Kriek, Faro.
Pivný kúpeľ je netradičnou kúpeľnou procedúrou. Má pozitívne účinky na pokožku, pôsobí uvoľňujúco, prehrieva kĺby a svaly, podporuje imunitu. Počas pivného kúpeľa sa najdlhšie pol hodiny vyhrievate v 35 °C teplej vode s prísadami chmeľu, kvasníc a sladového šrotu. Pre lepší efekt si doprajte pivný kúpeľ vo vírivke. Po kúpeli sa len jemne osušte a aspoň 6 hodín nesprchujte. Zmyli by ste si účinné látky z výťažkov, ktoré cez kožu pôsobia ešte aj po pivnom kúpaní.
Rovnako ako víno, kávu a ďalšie druhy nápojov, aj pivo si lepšie vychutnáte, ak je naliate v tom správnom pohári. Dokonca je dôležité aj to, ako je pohár umytý a akú má teplotu. Pohár na pivo umyte ručne, alebo aspoň po umytí v umývačke poriadne opláchnite studenou vodou. Neutierajte, aby sa jemné chĺpky alebo prach z utierky nenalepili na sklo, čo by mohlo ovplyvniť pivnú penu. Pohár nechlaďte, ani nezmrazujte. Pivo v takto pripravenom pohári zredne a zmení teplotu.
Pivo nalievajte do pohára tak, že ho najskôr na dne trochu napeníte a potom opatrne lejete po vnútornej strane.
Fajnšmekri si nechajú naliať pivo presne podľa druhu, my sa pozrieme na tie najčastejšie používané pivové poháre.
Cenosillicafóbia je strach z prázdneho pohára.
Bruchatý, ťažký pohár s veľkým uchom je klasickým pohárom na pivo. Krígeľ je rôznych tvarov a veľkostí, dokonca máva aj pokrievku, ktorú odklopíte jednoduchým pohybom palca. Ideálny je na výčapné pivo a ležiaky.
V puboch sa niekedy stretnete aj s pohárom, ktorý pripomína ten obyčajný, z ktorého doma pijete vodu.
V elegantnom štíhlom vysokom pohári sa chuť a aróma pšeničného piva uchová dostatočne dlho na to, aby ste si ho vychutnali a poobdivovali jeho zlatú farbu.
Malé baňaté poháre na stopke, z akých sa pije koňak, dlho udržia arómu a penu piva. Nalievajte do nich pivné špeciály, čierne pivá či ťažké a silné pivá.
O vplyve piva na zdravie sa vedú nekonečné debaty. Pivári by dali ruku do ohňa za to, že pivo je mimoriadne zdraviu prospešné a ich brušká rozhodne nie sú zapríčinené pitím piva. Ich oponenti zas tvrdia, že pivo je alkoholický nápoj a tým je povedané všetko. Spýtali sme sa na názor Zuzany Pavelkovej Šafářovej. „Čo sa týka účinku alkoholu a jeho vplyvu na zdravie, osobne si myslím, že primeraná konzumácia piva dospelému človeku prináša zdravotné benefity. Malé pivo pre ženu a veľké pre muža sú tak akurát. V každom prípade je oveľa lepšie piť pivo pravidelne vo veľmi malom množstve, než sa raz za čas opiť. Vtedy sa organizmus musí vyrovnávať s intoxikáciou, ktorá nášmu zdraviu rozhodne škodí.“
Zo svetlého piva uvarte pivovú polievku
A ako je to teda s tým pivným bruchom? „Pivo obsahuje látky horkej chute, tzv. horčiny, ktoré dráždia chuťové receptory a vyvolávajú chuť do jedla. V malom množstve prospievajú tráveniu, no pri veľkej konzumácii môžu natoľko povzbudzovať do jedla, že sa jednoducho začnete prejedať. Navyše sa na pivo chodí predovšetkým večer, čo vedie ku konzumácii piva a jedla v neskorých večerných až nočných hodinách a to sa na vašej postave jednoducho musí prejaviť. Pokiaľ prijímate nadmieru sacharidov, ktoré nevyužijete na fyzickú alebo športovú aktivitu, jednoducho sa v tele premenia na tuk. A ten sa môže ukladať práve v oblasti brucha,“ uvádza bruškatých pivárov do obrazu odborníčka na výživu. Samozrejme, na pivnom bruchu majú výrazný podiel aj dobroty, ktoré pri pive pojete. Napríklad tieto pivné tyčinky.
Nevyhráte to ani s radlerom. Ako vraví Zuzana Pavelková Šafářová, je to pivo zmiešané s limonádou, ktorá býva dosládzaná, čo štíhlej línii ani zdraviu neprospieva. „Rozhodne by som pred radlerom uprednostnila pivo. Radler by som pila, podobne ako malinovky, naozaj iba výnimočne.“
Uvedené jednotky sú v prepočte na pol litra piva.
Dalo by sa povedať, že v malej miere je pivo pre organizmus prijateľné. Obsahuje vitamíny skupiny B, najmä pyridoxín, kyselinu pantoténovú, riboflavín, niacín, má vysoký obsah draslíka a horčíka. V pive neplávajú tuky ani cholesterol. Pivo pôsobí močopudne, čím prečisťuje obličky a močový mechúr, a tak pôsobí preventívne proti vzniku močových kameňov. Pivo podporuje trávenie, pôsobí ako mierne sedatívum, takže upokojuje a uspáva. Malý pohárik tmavého piva pred spaním si skúste dať, ak nemôžete zaspať.
Zdroj: wikipedia, brittannica, thebeerstore.ca, vedanadosah.cvtisr.sk, sme.sk, vysetrenie.zoznam.sk, kamnapivo.sk,