Najstaršie archeologické dôkazy hovoria o tom, že červená repa sa používala už v starovekom Egypte. Okolo roku 300 pred n. l. sa objavila aj v Grécku. Gréci používali len jej listy, nie korene. Tie obetovali bohu slnka Apollónovi. Hippokrates ju používal na liečenie – listy červenej repy mu slúžili na obväzovanie rán a koreň odporúčal konzumovať na upevnenie zdravia. Rimania tiež konzumovali korene repy pre jej liečivé účinky a používali ju na liečenie horúčky. Slávny rímsky gurmán Apicius napísal knihu s názvom „Umenie kuchyne“, v ktorej zverejnil recepty s cviklou: vývary aj šaláty.
Cvikla varená aj pečená
V minulosti mala cvikla tvar mrkvy, čiže bola dlhá a tenká. V dnešnej modernej guľatej podobe sa objavila až v 17. storočí v Európe. Jedno z prvých jedál s cviklou bol boršč. Pochádza z Ukrajiny a jeho ďalšími prísadami sú okrem cvikly hovädzie mäso, zemiaky, mrkva, paprika a kyslá smotana.
Červená repa sa používala aj na zafarbenie bezfarebnej stravy alebo na zvýraznenie chuti dezertov. Industrializácia umožnila ľahšiu prípravu a spracovanie repy, a tak sa stala dostupnejšou. V súčasnosti je známa nielen tmavočervená cvikla, ale aj žltá, biela či svetločervená. Konzumuje sa surová (najlepšie najemno nasekaná do šalátu), nakladaná, varená v podobe cviklovej polievky a hlavných jedál či pečená cvikla v podobe cviklového brownie. Ak uprednostňujete výraznejšiu a sladšiu chuť, do omáčok a polievok sa hodí práve pečená cvikla.
V potravinárskom priemysle a všade tam, kde je červená farba nedostatočná, sa červená repa používa ako farbivo. Jej účelom je zvýrazniť farbu paradajkovej šťavy, omáčok, dezertov či džemov.
Zaváraná cvikla
Cvikla je účinnou prevenciou mnohých vážnych chorôb. Najviac výživných látok je však v surovej cvikle v podobe 100 % šťavy. Najľahšie stráviteľná je konzervovaná cvikla. Ako ju pripraviť čo najjednoduchšie? Cviklu uvarte v šupke, ošúpte a nechajte vychladnúť. Nastrúhajte na strúhadle, posypte rascou, pridajte čerstvý nastrúhaný chren a všetko spolu dobre premiešajte a zalejte studeným octovým nálevom. Cviklu s nálevom nechajte postáť minimálne 2 hodiny, následne ňou naplňte zaváracie poháre a sterilizujte pri teplote 90 °C. Podávajte s pečenými zemiakmi, mäsom či rizotom.
Pestovanie
Červená repa sa vysádza v jarnom období, najčastejšie v apríli. Sadí sa nariedko do hĺbky asi 3 cm a vo vzdialenosti 3 cm. Pestovať ju zvládne naozaj každý, a to aj vo vyššie položených miestach. Je nenáročná na podmienky pôdy a je veľmi odolná aj proti škodcom. Neprekáža jej ani veľké sucho. Pri zbere sa vyžaduje intenzívne červené vyfarbenie buliev. Z mladých listov možno pripraviť výborný cviklový šalát s kozím syrom, no veľmi dobre sa kombinuje aj s inými šalátovými zeleninami. V zimnom období vás určite potešia cviklové placky alebo cviklový hummus.
Ako správne skladovať cviklu?
Buľvy cvikle určené na skladovanie zbierajte pred príchodom mrazov. Uskladňujte ich v chladnej pivnici, uložené v hlbokom parenisku, v piesku, prípadne v nezavretom fóliovom vreci, najlepšie pri teplote 0 °C. Pred kuchynskou úpravou cviklu umyte a potom uvarte v slanej vode. Po uvarení a vychladnutí sa ľahko čistí, krája a strúha. Na varenie si vyberajte približne rovnako veľké buľvy, aby sa uvarili v rovnakom čase. Dĺžka varenia je od 3/4 hodiny do 2 hodín, podľa veľkosti buliev.
Cvikla – prírodné farbivo
Väčšina červených potravinárskych farbív sa vyrába synteticky z toxických chemikálií. Prírodnou alternatívou syntetických farbív je práve cvikla, z ktorej sa dá získať jasnočervené farbivo.
Existuje niekoľko spôsobov, ako môžete doma farbiť cviklou. Farbivo viete získať aj jednoduchým odšťavením červenej repy – v takom prípade sa síce zachová jej chuť, ale šťava je príliš tekutá na to, aby sa ňou mohol zafarbiť napríklad fondán.
Máme však pre vás dva nápady, ako pomocou cvikle získať univerzálne potravinárske ekologické červené farbivo.
1. Vytvorenie dehydrovaného repného prášku
Z 5 kusov červenej repy vyrobíte 3 až 4 polievkové lyžice prášku na farbenie.
Najprv repu ošúpte, nakrájajte na plátky a krátko blanšírujte vo vriacej vode, aby ste ju zbavili baktérií. Potom ju ponorte do ľadovej vody, aby sa zachovala jej farba. Jednotlivé plátky rozložte na tácku v sušičke alebo na plech vystlaný papierom na pečenie. Vysušte na najnižšej možnej teplote. Dehydrujte dovtedy, kým sa jednotlivé plátky nezmenšia o polovicu. Nechajte ich vychladnúť a potom rozmixujte vo vysokootáčkovom mixéri na jemný prášok. Mixér musí mať možnosť mlieť zrná na múku. Prášok dobre preosejte, aby ste zabránili vzniku hrudiek.
2. Výroba červeného repného sirupu na farbenie
Tri červené repy jemne nakrájajte na kocky a vložte do hrnca. Zalejte len tak, aby ste ponorili jednotlivé kúsky. Nevarte pri vysokej teplote, len 20 až 30 minút mierne zohrievajte, až kým nie je repa mäkká. Použite nástroj na pučenie zemiakov, rozpučte ju v hrnci a varte pri nízkej teplote ďalších 10 až 15 minút. Opäť ju nenechajte vrieť. Stiahnite z ohňa, zlejte cez jemné sitko alebo tkaninu a vystískajte všetku šťavu. Precedenú šťavu ešte jemne povarte a redukujte, kým nevznikne hustý sirup. Pred skladovaním nechajte vychladnúť.
Zdroj: vegetablefacts.net, carozahrady.sk, livingsafe.com.au
