Mnoho z nás počúva hudbu popri bežných denných činnostiach, ako je príprava do školy, šoférovanie auta alebo čítanie knihy. A mnoho z nás by pokojne odprisahalo, že nám práve hudba pomáha v koncentrácii. Niektorí sú dokonca schopní tvrdiť, že bez hudby sú roztržitejší a nesústredenejší.
Experiment kolektívu okolo Marie Witek podľa portálu The Guardian odhaľuje, že v hudbe musí byť aspoň jedna stredná úroveň synkopácie, aby v človeku vyvolala príjemnú reakciu. Preložené do jednoduchej reči – hudba musí byť funky, ale nie zas až príliš. Má byť taká, aby ste mali chuť tancovať. Žiadne mdlé monotónne zvuky ani nepredvídateľné džezové improvizácie. Jednoducho čosi medzi predvídateľným zhlukom tónov a totálnym chaosom – to má mozog rád. Aj mozog vášho školáka, čo by vysvetľovalo tie slúchadlá na ušiach vo chvíľach, keď sa učí.
Dva systémy pozornosti
Prečo by mu však hudba mala pomáhať pri koncentrácii? Jeden z dôvodov má čo do činenia s pozornosťou. Mozog má síce množstvo úžasných schopností, no jeho silnou stránkou nie je prijímanie abstraktných informácií alebo pridlhé rozmýšľanie nad jednou vecou. Zdá sa, že máme dva systémy pozornosti: vedomý, ktorý nám dovoľuje sústrediť sa na veci, na ktoré sa chceme sústrediť. A podvedomý, ktorý zas prenáša pozornosť na veci, ktoré naše zmysly pozbierajú a môžu byť dôležité. Povedomý je jednoduchší, zásadnejší, prepojený s emocionálnym spracovaním skôr ako s nejakým racionálnym zdôvodňovaním. Je taktiež rýchlejší. Takže keď ste doma sami a počujete nejaký zvuk, venujete mu pozornosť ešte predtým, ako ste schopní zamýšľať sa, čo to vlastne je.
Zábava pre podvedomie
Problémom je, že zatiaľ čo je naša vedomá pozornosť sústredená na istú činnosť, nevedomá pozornosť sa nevypne sama od seba. Naopak, je stále v prevádzke, vyhľadáva čokoľvek dôležité v okolí. A keď práve robíme niečo nemilé a fádne, k čomu sa musíme prinútiť – podvedomý systém je ešte silnejší. Preto hudba nemusí odkloniť našu pozornosť.
Premyslite si preto nabudúce, či budete vášho školáka karhať, keď sa z jeho izby bude linúť hudba a vy ho nájdete zaboreného v učebnici. Pravdepodobne je preňho učenie fádnou činnosťou, ktorá ho nenapĺňa šťastím, čo je úplne normálne. No hudba mu v takej situácii prináša podvedomé radostné pocity, a tak efektívne neutralizuje potrebu mozgu rozptyľovať sa niečím iným. Je to akoby ste malému dieťaťu dali novú hračku na hranie, aby vás nevyrušovalo, zatiaľ čo vy sa snažíte dokončiť niečo dôležité.
Aká hudba je vhodná?
Výber hudby sa odvíja od osobných preferencií. Hudba, ktorú máte radi zvyšuje pozornosť a tá, ktorá vám je proti srsti, ju znižuje. Preto nemá cenu brániť vášmu mladému milovníkovi metalu v jeho počúvaní. Keby ste mu totiž pustili Mozartove tóny, pravdepodobne by sa nenaučil vôbec nič a ešte by ste ho aj zbytočne otrávili. Hudba má totiž veľký vplyv i na náladu – bezútešné tóny by mu mohli vziať nadšenie z úloh, ktorými sa práve zaoberá.
Hitparádu vedú videohry
Zaujímavá je aj informácia, že jedným z najlepších žánrov na koncentráciu sú soundracky k videohrám. Keď sa tak nad tým zamyslíte, dáva to zmysel. Cieľom takejto muziky je totiž vytvoriť pohlcujúce prostredie, v ktorom sa hráči nerozptyľujú a uľahčuje im to úlohy, ktoré vyžadujú nepretržitú pozornosť a sústredenie. Ideálne na rátanie zapeklitých matematických rovníc...
Zdroj: theguardian.com
