Táto webová stránka už nie je optimalizovaná pre Mozilla 5.0.
Obsah webovej stránky sa nemusí zobrazovať správne alebo môžu byť obmedzené niektoré funkcie.
Najlepšie skúsenosti získate, ak použijete jeden z nasledujúcich prehliadačov:
Nikto z nás nie je nadšený, keď jeho dieťa donesie vysvedčenie prešpikované zlými známkami. Zachovajte však pokoj a nezaútočte hneď na dieťa s krikom a výčitkami. Upokojte sa, pohovorte si a popremýšľajte spoločne, ako to napraviť.
Prvotné frustrácie pri pohľade na zlé vysvedčenie sú úplne pochopiteľné. Rodič väčšinou nekontrolovateľne vybuchne, začne chrliť nadávky a nepodložené obvinenia. Teraz však zastavte!
V takom momente sa zhlboka nadýchnite a naplánujte si rozhovor na neskôr. Môžete povedať napríklad: "O tých známkach sa porozprávame po večeri." Takto získate čas na to, aby ste si premysleli, aká bude vaša reakcia, ktorá má dieťa poučiť, pokarhať, ale hlavne motivovať do riešenia problému.
So zásadami písania domácich úlohu nebude už učenie mučenie
Rozhovor začnite rozvíjať tak, akoby ste hovorili o sebe, teda napríklad: "Všimol som si, že tvoje známky sú horšie, ako sme si mysleli. Pomôž mi pochopiť, prečo je to tak.“ Pritom „pomôž mi pochopiť“ nehovorte „zhora“, ako by ste hovorili „vysvetli mi láskavo, prečo“. Dostanete sa tak do jedného tímu s dieťaťom a podnietite jeho premýšľanie o skutočných dôvodoch zlého vysvedčenia.
Trpezlivo si dieťa vypočujte, snažte sa pochopiť, odkiaľ pochádzajú jeho problémy. Potom dieťa nahovorte k tomu, aby samo našlo riešenie situácie. Spýtajte sa ho, čo by sa podľa neho muselo zmeniť, aby bolo budúce vysvedčenie lepšie. Pretože s riešením situácie prichádza dieťa samo, je riešenie jeho súčasťou a stáva sa zaň viac zodpovedné než v prípade, že mu prikážete, ako sa má správať.
Na konci rozhovoru dieťa podporte tým, že nájdete na vysvedčení niečo pozitívne. Nezáleží na tom, či je to jednotka z telocviku alebo zo správania. Ukážte, že nehľadáte iba negatíva a pochváľte ho trebárs za dobrú dochádzku, ktorá mimochodom tiež veľa hovorí o osobnosti vašej ratolesti.
Vašou kľúčovou úlohou je zistiť, prečo sa dieťaťu v škole nedarí. Dvomi najčastejšími dôvodmi zlého prospechu v škole býva:
Prvý problém spoznáte na horších známkach v jednom predmete, ten druhý ovplyvňuje celé spektrum učiva.
Má vaše dieťa problémy so zlými známkami? Možno trpí poruchou učenia!
Reálne ciele motivujú k ich dosiahnutiu. Ak má vaša ratolesť na polročnom vysvedčení z matematiky štvorku, bolo by nereálne očakávať, že to poctivým učením vytiahne na jednotku. Taká trojka alebo ešte lepšie dvojka je však veľkým dosiahnuteľným krokom vpred.
Niekedy je problémom žiakov nesústredenosť a nedostatočný systém. Naučte dieťa, ako si má zorganizovať svoje veci, čas alebo koníčky a potom sa spoľahnite na to, že váš plán bude dodržiavať.
Zistite, koľko času by mali deti tráviť nad učením. Prispôsobte tomu aj svoje požiadavky, očakávania a plány.
Mnoho rodičov sa domnieva, že vhodným trestom je zákaz športu alebo inej mimoškolskej aktivity. Neodopierajte však deťom to, čo rozvíja ich osobnosť alebo aktivity, pri ktorých si budujú sebavedomie a sociálne väzby. Trestom za ich nízku snahu pri učení môže byť radšej odmietnutie domácich privilégií, napríklad zákaz televízie alebo prístupu na wifi. Trest však môže mať aj formu pozitívnej motivácie, napríklad: "Keď mi ukážeš správne vypracované úlohy, môžeš sa hrať pol hodiny na počítači." Používajte frázy „keď – tak“ na zvýraznenie princípu činu a odmeny.
Deti, ktoré dostávajú za známky peniaze, drahé hračky a iné odmeny, nepatria k tým, ktoré majú v škole najlepší prospech. Veďte svoje deti k tomu, aby motiváciou pre dobrý prospech bola vaša pochvala, rešpekt zo strany spolužiakov, vnútorné uspokojenie dieťaťa.
Zdroje: ectutoring.com, verywellfamily.com