Huby sú nielen chutné, ale aj rozkošné. Vyzerajú ako malé rozprávkové postavičky, majú rôzne tvary, veľkosti, rôzne klobúky a nožičky. Ich zbieranie je neskutočným relaxom v prírode, ktorý je navyše spojený s radosťou pri ich nachádzaní. Skrývajú v sebe vôňu lesa, ihličia, prírody…
Huby majú vysoký obsah vlákniny a vitamínov. Sú prospešné najmä pre vegetariánov, pretože sú dobrým zdrojom bielkovín. Huby obsahujú mnoho látok dôležitých pre organizmus. Pozitívne vplývajú na imunitu a majú tiež protirakovinové účinky. V období, keď huby rastú prakticky všade, sa ich zberu venuje až 80 % populácie a práve slabé vedomosti predstavujú najväčšie riziko vzniku otravy hubami. Poďme sa pozrieť na tie najznámejšie a najobľúbenejšie huby, ale aj na tie sprevádzané veľkým výkričníkom!
Šampiónom je šampiňón
Asi najznámejšími jedlými hubami široko-ďaleko sú obyčajné šampiňóny biele. Existujú aj v hnedej podobe, známe ako portobello. Sú najpoužívanejšie a najuniverzálnejšie. Viete si ich hravo vypestovať aj doma. Ich chuť je jemná, nie príliš agresívna, a majú veľké možnosti využitia. Viete si z nich pripraviť hubové rizoto, hubovú omeletu s bylinkami, hodia sa do polievok, k dusenému mäsu, do šalátu s hermelínom a hruškami, na pizzu či na grilovačku vo forme vegetariánskych špízov.
Portobello
Táto odroda je veľká ako dlaň. Huby portobello majú výraznú chuť, používajú sa do omáčok a výborne nahrádzajú aj mäso. Nájdete ich tiež v moderných vegetariánskych verziách hamburgerov. Sú ideálne na grilovanie, ale aj na plnenie.
Shitake
Čierna huba, čínska huba či orientálna huba. Shitake rastú hlavne v Japonsku, v Číne a v Kórei, preto sú dominantou ázijskej kuchyne. Majú jemnú drevnatú arómu – dokonca v japončine „shitake“ znamená „dubová huba“. Shitake sa dajú konzumovať čerstvé aj sušené, ich konzistencia je mäsitá a sú výborné do polievok a omáčok.
Hliva ustricová
Hliva rastie hlavne na kmeňoch stromov. V súčasnosti patrí medzi najbežnejšie pestované jedlé huby na svete. Jednoducho sa pripravuje a je známa svojou jemnou a sladkastou chuťou. Hodí sa na prípravu praženice, hubového rizota, vegetariánskeho hubového perkeltu či guláša, do polievky aj do nátierok.
Kuriatka
Patria medzi najobľúbenejšie druhy divých húb. Sú oranžové, žlté alebo biele. Je ťažké ich kultivovať, takže sa zvyčajne vyskytujú vo voľnej prírode. Známe sú v európskej kuchyni vrátane francúzskej či rakúskej. Niektoré druhy majú ovocnú arómu, z niektorých viac cítiť vôňu lesa, zemité vône, niektoré sú dokonca korenisté. Sú jemné a chutné, ľahko sa vyprážajú, výborne chutia restované na masle a so smotanou. Možno ich použiť do nátierky (na bruschetty) alebo kombinovať s vajíčkami. Skvelé sú tiež do krémových omáčok a polievok. Odporúčame ich použiť do hubovej štrúdle s parmezánom.
Dubáky
Hríb dubový (ľudovo tiež dubák) je najznámejšia jedlá huba Slovenska. Patrí do čeľade hríbovitých. Chutné dubáky sa všestranne využívajú v gastronómii. Sú vynikajúce pri dusení aj v omáčkach. Možno ich tiež zavárať. Ich výrazná hríbová aróma však vynikne najmä pri sušení. Z dubákov si pripravíte chutné a voňavé hubové rizoto, ale aj krémovú polievku. Tento spôsob konzumácie dubákov je u nás zrejme najrozšírenejší. Pri zbere však treba dávať pozor na nejedlého dvojníka, ktorým je príkro horký podhríb žlčový. „Žlčáky“ rastú v listnatých a ihličnatých lesoch. Okrem nepríjemnej chuti sú nápadné tým, že ich rúrky nemenia v starobe farbu do olivového odtieňa, ale namiesto toho ružovejú.
Bedľa
Bedľa vysoká patrí k najznámejším jedlým hubám Slovenska. Je to zároveň jedna z najväčších húb rastúcich na Slovensku, dorastá až do výšky 30 – 40 cm. Pozor na zámenu so smrteľne jedovatými druhmi – bedličkou jedovatou, bedličkou ostrošupinatou alebo muchotrávkou tigrovanou. Bedľu nie je vhodné skladovať dlhší čas, pretože sa pomerne rýchlo kazí. Hodí sa prevažne na vyprážanie. Používa sa iba samotný klobúk bedle vysmážaný v oleji alebo obaľovaný v cestíčku. Vyprážané bedle sú považované za vynikajúcu pochúťku a je vhodné ich kombinovať so zemiakmi a inými prílohami.
Od tejto ruky preč
Okrem výborných jedlých húb môžete v lese naraziť aj na nebezpečné, smrteľne jedovaté druhy. Správny hubár nikdy nedá hubu do košíka, pokiaľ si nie je stopercentne istý, že je jedlá. Pri zbere húb nikdy neriskujte! Najjedovatejšou hubou u nás je muchotrávka zelená, amatéri si ju najčastejšie pomýlia s bedľami či šampiňónmi. Úmrtnosť po konzumácii je veľmi vysoká, od 60 do 70 %.
Kde, kedy a ako?
Kedy a kde rastú huby? Za správnu odpoveď na túto otázku by dal nejeden neskúsený hubár aj pol kráľovstva. Dlhoroční hubári majú „svoje“ osvedčené miesta, ktoré len tak neprezradia. Pre začínajúceho hubára je celkom frustrujúce odchádzať po niekoľkohodinovom hľadaní z lesa s prázdnym košíkom, hoci iní hubári sa vracajú s bohatým úlovkom.
Vo všeobecnosti huby rastú počas celého roka, niektoré druhy aj počas zimného obdobia. Zaujímavé je predovšetkým obdobie od apríla do novembra, keď rastie väčšina našich jedlých húb. Sezóna sa začína v marci alebo apríli – samozrejme, všetko závisí aj od počasia. V apríli a máji je najvyhľadávanejšou hubou čírovnica májová, ľudovo nazývaná májovka.
Po sezóne májoviek sa začína tá pravá hubárska sezóna. V máji a júni sa postupne objavujú obľúbené druhy – hríby, kuriatka, plávky, suchohríby a mnohé iné. Táto sezóna trvá zvyčajne do novembra. Ak je teplá jeseň, niekedy až do decembra.
Hovorí sa, že „rastie ako huby po daždi“, preto je základným predpokladom pre rast húb aj primeraná teplota a dostatok vlhkosti. Po daždi však netreba hneď utekať do lesa. Radšej počkajte zopár dní, aby huby stihli vyrásť.
Veľa hubárov vám bude radiť, že na huby treba chodiť skoro ráno. Huby však nevyrastú zo dňa na deň. Ich vývoj trvá niekoľko dní. Z tohto pohľadu teda nezáleží na tom, či pôjdete na huby ráno alebo poobede. Ak rastú, tak ich nájdete v ktorejkoľvek časti dňa. Avšak hubári vedia, o čom hovoria. Ranná prechádzka po lese má svoje neopakovateľné čaro.
Zdroj: sodelicious.recipes, wikipedia.org, hubarstvo.sk
