Táto webová stránka už nie je optimalizovaná pre Mozilla 5.0.
Obsah webovej stránky sa nemusí zobrazovať správne alebo môžu byť obmedzené niektoré funkcie.
Najlepšie skúsenosti získate, ak použijete jeden z nasledujúcich prehliadačov:
Len čo príde dieťa do kolektívu, jeho život sa otočí hore nohami. Zrazu je samo medzi deťmi, ktoré nepozná, navyše s pani učiteľkou, ktorá nie je mama, ani keby bola najlepšia učiteľka na svete. Musí si zvykať na nové chute (aj známych jedál), nový režim a jeho imunitný systém sa pasuje s dovtedy nebývalým množstvom vírusov a baktérií. Nečudo, že malý škôlkar ochorie krátko nato, ako začne chodiť do škôlky. O pár dní či týždňov je však chorý zas. A potom ešte raz a znova, až majú rodičia podozrenie, že ich dieťa je choré vlastne v jednom kuse. Prečo sú vlastne škôlkari tak často chorí?
Imunitný systém dieťaťa sa v škôlke ešte len vyvíja. Až desaťročné dieťa má imunitu takmer takú ako dospelý. Keďže existuje vyše sto druhov vírusov, ktoré spôsobujú bežné ochorenia, nezrelý imunitný systém má čo robiť, aby sa s novými patogénmi vysporiadal. Niektoré deti bývajú náchylnejšie na ochorenia aj dedične alebo z dôvodu alergie. Prečítajte si viac o tom, čo ešte detskú imunitu oslabuje.
Túto otázku si položil asi každý rodič predškoláka, keď si zo škôlky už po niekoľkýkrát odvádzal dieťa s nádchou a kašľom. V prvom rade je dobré vedieť, čo je ešte norma a čo je už naozaj veľa. Priemerne bývajú deti choré 5- až 6-krát do roka. V normálnom rozsahu je aj 8 až 10 ochorení za rok. Do normy sa ale nepočítajú ochorenia s horúčkou, ktoré trvajú viac ako 5 dní, ani ťažkosti s dýchaním (napríklad plný nos) trvajúce viac ako 10 dní. Počítajte aj s tým, že deti s alergiami horných dýchacích ciest budú choré častejšie, alebo budú mať výraznejšie príznaky ochorení. Pozrime sa na najčastejšie detské ochorenia konkrétnejšie.
Malé deti sú náchylnejšie na infekcie stredného ucha, pretože v detskom veku je Eustachova trubica krátka, tenká a viac horizontálna. Chladný vzduch spôsobuje, že napuchne a zachytáva tekutinu v strednom uchu, čím sa stáva dokonalým miestom pre baktérie a vírusy. Ďalším dôvodom častých bolestí ucha u detí je rezistencia baktérií voči antibiotikám. Väčšinu bolestí ucha však zvládnu deti aj bez nich.
Pri bolesti ucha s horúčkou choďte k doktorovi okamžite. Ak bolí uško bez teploty a bolesť neprejde do dvoch dní s voľnopredajnými kvapkami, tiež vyhľadajte lekára.
Normálne sú dve ušné infekcie ročne do troch rokov.
Ak má dieťa ušné choroby v polročných intervaloch, prípadne štyri ročne, požiadajte lekára o odborné vyšetrenie uší.
Väčšinu hnačkovitých ochorení a vracania u detí spôsobuje vysokonákazlivý rotavírus. Najčastejšie sa vyskytuje na jeseň a v zime. Vo vzduchu žije niekoľko dní, na povrchoch prežíva až 7 hodín a ak sa dotknete infikovaného povrchu, na rukách prežije aj pol hodiny. Dostať rotavírus je teda naozaj veľmi jednoduché, aj keď si pravidelne umývate ruky. Do piatich rokov veku dostane rotavírus až 95 % detí.
Normálne sú jedna až tri rotavírusové infekcie ročne.
Keďže hnačky pri rotavíruse môžu trvať aj týždeň, je potrebné dávať pozor na dehydratáciu
Bolesť hrdla, ťažkosti s prehĺtaním, červené opuchnuté mandle (niekedy aj s bielymi ložiskami) a vysoké teploty signalizujú, že vaše dieťa práve prekonáva angínu. Angíny sú častejšie na jar a na jeseň. Lekár by mal testom zistiť, či nejde o bakteriálnu streptokokovú infekciu, na ktorú zaberajú iba antibiotiká a dôsledná liečba.
Jedna angína ročne je v norme, častejšie zápaly mandlí už patria do rúk odborného lekára.
Nikdy nedávajte do škôlky dieťa, ktoré ešte berie antibiotiká!
Infekcie dýchacích ciest sa vyskytujú najmä v zime a v prechode medzi letom a jeseňou. Prejavujú sa zvýšenou teplotou, plným nosom, kýchaním alebo kašľaním a sú najčastejším detským ochorením. Nezamieňajte si ich s chrípkou– tú spôsobuje iný vírus. Najčastejšími ochoreniami dýchacích ciest sú:
Prechodené a nedoliečené infekcie horných dýchacích ciest, nádchy, soplíky a kašle sú príčinou opakovaných ochorení.
Zápaly dýchacích ciest môžu mať deti až 8-krát ročne. Lekár určí, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu, a podľa toho nasadí liečbu. Ak sú nádchy, soplíky a kašle opakované a trvajú dlhšie ako týždeň až desať dní, požiadajte lekára nielen o pneumologické, ale aj o alergiologické či imunologické vyšetrenie.
Každý rodič by chcel, aby jeho dieťa bolo iba zdravé. To sa, samozrejme, dosiahnuť nedá, ale dá sa pozitívne ovplyvniť frekvencia ochorení aj ich priebeh.
Dôležité je, aby malo dieťa dostatočne silnú imunitu, a keď už raz chorobu dostane, aby ju doma poriadne vyležalo. Imunitu posilňujte priebežne počas celého roka:
Zdroj: Wikipedia, parentmap.com, healthcare.edu