Zdravý životní styl Zdravé jedlo Pestovanie paradajok od sadenia po bohatú úrodu

Odtrhnúť a zjesť čerstvú, slnkom vyhriatu paradajku je veru iný pocit, než jesť hoci aj tú najsladšiu, ale kupovanú rajčinu. Pestovať rajčiny pritom môže každý. Nepotrebujete záhradu, stačí vám balkón, alebo dokonca iba miesto na slnečnom parapete a o pár týždňov sa môžete tešiť z bohatej úrody šťavnatých paradajok. Rajčiny však nestačí iba zasadiť, polievať a čakať, treba sa o ne aktívne starať. Nie je to však nič náročné, pestovanie rajčín zvládne aj záhradkár – začiatočník.

Vedeli ste, že...?
Aztéci nazývali rajčiny „xitomati“, čo znamená „guľatá vec s pupkom“. Odtiaľ pochádza aj názov „tomato“. Francúzi volali rajčiny jablkami lásky a Nemci podobne ako Česi – rajskými jablkami.

Akú odrodu vybrať?

Než sa rozhodnete pre odrodu, mali by ste vedieť, že odrody rajčín sa delia na hybridné a nehybridné.

Hybridné odrody rajčín sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu. Chuťovo môžu byť menej výrazné. Z hybridných odrôd si semienka do ďalšieho roka neodkladajte, hybridy nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie zo semien. Hybridné odrody sa označujú ako „F1“.
Nehybridné odrody rajčín sú väčšinou tyčkové a rodia počas celej sezóny. Úroda nebýva taká bohatá ako pri hybridných typoch, zato vynikajú lepšou chuťou a z ich semien vypestujete úrodu aj na ďalší rok. 

Ďalej si môžete zvoliť odrodu podľa výšky, do akej dorastajú. Budete pestovať kolíkové rajčiny? Potom myslite na to, že potrebujú dostatočnú oporu, či už tyč, špagát, sieť, alebo klietku. Kolíkovým rajčinám je treba vylamovať výhonky. Kríčkové rajčiny sú podľa veľkosti nižšie a vyššie, hlavne nižšie typy sú vhodné na balkón.

Podľa tvaru plodov môžete pestovať rajčiny hruškové, kokteilové, cherry (čerešňové), ríbezľové, melónové, obrovské, drobné...
Do úvahy berte aj to, na čo chcete rajčiny využívať. Iné odrody sú vhodné na priamu konzumáciu, iné na sušenie či prípravu kečupu. Na sušenie si voľte odrody podlhovastého tvaru a nie veľmi šťavnaté, s pevnou dužinou, ideálne San Marzano. 
Na kečup sú vhodné šťavnaté, dužinaté Tornádo, Orbit, Cuor di Bue, Super Steak, Denár...

Zaujímavé odrody paradajok

Existujú tisícky odrôd paradajok. Odlišné sú najmä tvarom, farbou, veľkosťou plodov, chuťou. Najväčšie odrody sú Cuor di bue, v preklade Býčie srdce, ktoré môže vážiť aj pol kila, Costoluto Genovese a World of records dosahujú aj 1,5 kila. Najdrahšou odrodou rajčín je Marianas Peace. Odroda pochádza z Československa, no najväčšej obľube sa tešila v Amerike. Kedysi bola cena jej semiačka okolo 20 dolárov. Chuťou prekvapia odrody Persimon či Valencia. Obe majú oranžovú farbu, Persimon pripomína chuťou a textúrou hurmikaki alebo marhule, Valencia zas mango. Odroda Black from Tula však asi chuťou prekvapí najviac – pripomína totiž čokoládu.
Aj farebne sú rajčiny veľmi rôznorodé. Odroda White wonder je svetložltá až biela, Green Zebra či Savan Bali sú zeleno zebrované, Koričnevaja sliva alebo Kumato sú hnedé, Minigold alebo Auriga majú krásnu zlatistú farbu.
Ako vysádzať rajčiny?

Paradajky si môžete vysiať už koncom zimy a rastlinky pestovať na parapete v zemine na to určenej. Rastlinky s dvoma – troma pravými listami presaďte do rašelinových zakoreňovačov alebo do kvetináčov a dajte ich na svetlé a teplé miesto s teplotou 23 – 25 °C. Pravidelne polievajte a vetrajte.

Priesady vysádzajte von v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Pôda by mala byť priepustná, humusná, s dostatkom organických látok a s pH 5,5 – 6,8. Kríčkové rajčiny vysádzajte do vzdialenosti 40 cm, tyčkové do vzdialenosti 60 cm.

Sadenie rajčín

  1. Do zeme vyhĺbte dostatočne hlbokú jamu, aby sa do nej rastlina zmestila aj s koreňovým balom a časťou stonky.
  2. Do jamy nalejte odstátu vodu s teplotou podobnou pôde. Zo studenej vody by rastlina mohla dostať šok a zahynúť.
  3. Z rastliny odstráňte spodné listy a vložte ju šikmo do jamy. Stonku až po listy zahrňte zemou, popritláčajte. Šikmé položenie umožní rastlinke vyhnať viac koreňov. Po čase rajčiak porastie už rovno.
  4. Ešte raz zalejte ku koreňom.

Tip: K tyčkovým rajčinám dajte zároveň aj oporu. Ak budete pestovať rajčiny na balkóne, zasaďte ich do dostatočne veľkého kvetináča, alebo pevného igelitového vreca. Citlivo pristupujte k zálievke, pretože v obmedzenom priestore pôda rýchlejšie vysychá a na druhej strane hrozí preliatie rastliny.

Polievanie a hnojenie paradajok
Rajčiny sú citlivé na správnu, pravidelnú zálievku a chce to dobrý odhad, aby ste ich neutopili, alebo nenechali vyschnúť. Nesmú byť ani príliš suché, ani premočené, dávajte zvlášť pozor, aby ste pôdu okolo rastliny nerozbahnili – korene by nemali vzduch. Zálievka by preto mala byť primeraná počasiu a pravidelná, odstátou vodou s teplotou podobnou pôde. Vždy zalievajte ku koreňom a nikdy nepolievajte listy a plody, mohli by ich napadnúť choroby. Medzi jednotlivými polievaniami by mala pôda trochu preschnúť, ale nemala by byť úplne suchá, skôr vlhká. V horúcich dňoch polievajte každý deň, v chladných stačí raz za 2 – 3 dni. Polievajte radšej ráno, keď je pôda chladnejšia a slnko vysuší prípadne zamokrené listy.

Pôdu okolo rajčiakov udržiavajte kyprú a bez buriny, prihnojujte organickými hnojivami. Pozor na nadbytok dusíka, aby rastlina netvorila priveľa listov na úkor plodov.

Vyrobiť si môžete aj domáce hnojivo na rajčiny:

  • z droždia: 15 gramov sušených kvasníc a 5 lyžíc cukru rozpustite v 7 litroch vlažnej vody, nechajte cez noc odstáť, ráno dobre premiešajte a polievajte.
  • z vaječných škrupín: dostatok vápnika zabezpečia rozdrvené vaječné škrupiny, zapracované do pôdy.
  • zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť. Kvas denne premiešajte a za dva týždne môžete polievať, zriedeným s vodou v pomere 1:10.
    Alebo môžete skúsiť rýchlejšiu verziu – 250 g sušenej žihľavy zalejte 5 litrami studenej vody a o dva dni použite.
  • zo strúhanky: pri vysádzaní rajčín nasypte do jamy hrsť strúhanky a až potom nalejte vodu.
  • z popola: postupujte ako pri strúhanke.
  • z banánových šupiek: podobne ako pri predchádzajúcich dvoch zakopte banánovú šupu ku koreňom rastliniek.

Zaštipovanie paradajok
Vylamovanie alebo zaštipovanie paradajok je cestou k bohatej úrode. Kým rastliny tyčkových paradajok rastú, tvoria sa im v pazuchách listov zálistky. Tieto približne raz za týždeň až desať dní vylamujte, aby sa z nich netvorili plody. Plody zo zálistkov rastlinu zbytočne vysiľujú a len zriedka dozrejú. Kríčkovým rajčinám zálistky netreba vylamovať.

Pred začatím zrenia paradajok vyštiknite aj najnižšie vetvičky, rastlinu tak presvetlíte a prevzdušníte.

Na konci sezóny zastavte rajčiakom rast odštipnutím vrcholu stonky. Potom sa už nebudú tvoriť nové plody, iba dozrejú nasadené.

Choroby a škodcovia rajčín
Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra – hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu. Preto dbajte na to, aby sa listy ani plody pôdy nedotýkali a v prípade daždivého počasia sa poobzerajte po preventívnom postreku.
Pozor dávajte aj na prehnojenie a nedostatok živín. Priveľa dusíka a draslíka brzdí príjem vápnika, čo sa môže prejaviť hnilobou – hnedými škvrnami na špičke plodov. Nadbytok dusíka tiež podporuje rast zelených častí na úkor tvorby plodov.
Nevyvážená výživa, silné slnko a vysoké teploty sú príčinou zelených prstencov na vrchnej časti plodov a zavinovania listov, alebo zhnednutím a zhrubnutím šupy.

Pokiaľ zanedbáte pravidelné zavlažovanie, môže vás nepríjemne prekvapiť praskanie rajčín.

Rajčiny môžu napadnúť aj vošky, molice alebo háďatko. Na vošky a molice použite postrek zo štyroch dielov oleja a jedného dielu prostriedku na umývanie riadu, ktorý hmyz zadusí.

Čo myslíte – je zdravšia čerstvá rajčinová šťava alebo rajčinová polievka? Prečítajte si odpoveď! 

Zdroje: abczahrada.sk, ekoclovek.sk, chovatelahospodar.sk, izahradkar.sk, organicfacts.net

Vytlačiť stránku
Zdielať článok