Moje dieťa je introvert

O konkrétnom veku, kedy u detí naplno prepukne introvertná stránka ich osobnosti, sa nedá presne hovoriť, nedá sa dokonca ani nijako diagnostikovať. V skutočnosti totiž ide o osobnostnú črtu a nie o poruchu.  Podľa portálu Infosalus sa však dá povedať, že okolo štyroch rokov už majú deti základné povedomie o sebe samých. Zatiaľ čo sa malí extroverti  vrhajú do konverzácie s ostatnými s ľahkosťou a hrajú sa s cudzími deťmi bez problémov,  introverti sú o poznanie hanblivejší a rozprávať sa s cudzími deťmi ich stojí zjavné úsilie. Problémy im robí aj komunikácia s dospelákmi v okolí. „Rodičia poľahky identifikujú túto introvertnosť aj to, že ťažko nadväzujú vzťahy s ostatnými. Zdá sa, že introvertné deti majú menšiu potrebu nadväzovať vzťahy s druhými,“ hovorí detská psychologička Silvia Álava. Deti by sa však mali naučiť nadväzovať vzťahy s ostatnými, nemali by ste ich nechať, aby sa tomu vyhýbali, no neodporúča ich ani do toho nútiť. „Introvertnosť je iba ďalšou črtou osobnosti, nie je patologická a dieťa sa len potrebuje naučiť sociálnym zručnostiam,“ dodáva detská psychologička.

Hanblivý alebo introvert?
Je však potrebné odlíšiť malého introverta od obyčajného hanblivca. Tí prví sa cítia dobre sami, ku šťastiu nepotrebujú ďalších spoločníkov, no hanblivé dieťa by sa rado zoznámilo a zapojilo do hry. Bráni mu v tom iracionálny strach zo zlyhania či z toho, že nebude prijaté.

Introvertnosť je iba ďalšou črtou osobnosti.

Introverti sa vo všeobecnosti cítia hlúpo, až zraniteľne, keď majú rozprávať historky či vtipy ostatným. Svoje emócie, myšlienky a názory podľa portálu Solopsicologia spracúvajú vo svojom vnútri. Môžu byť síce spoločenskí, ale navonok ukazujú zo seba menej ako extroverti. Potrebujú taktiež viac času na premyslenie predtým, ako zareagujú na nejakú situáciu. Jednou z ich charakteristík môže byť aj to, že sú veľmi zapálení pre nejakú vec a nezvyknú bývať agresívni. Svoju pozornosť vedia v porovnaní s ostatnými zamerať na dlhší čas a rýchlejšie, preto ich tak ľahko nepresvedčí hocičo, čo sa im iní snažia nahovoriť. Introverti naberajú energiu zo svojho vnútra. Po tom, čo strávia celý deň obklopení ľuďmi vo víre aktivít sa cítia vyčerpaní a prázdni. Aby si dobili baterky, potrebujú byť sami, čítať, snívať, maľovať či hrať sa v záhrade – jednoducho hocijaká individuálna aktivita im doplní energiu. To však neznamená, že introverti potrebujú žiť v opustenej jaskyni, oni len jednoducho potrebujú čas na oddych, aby sa opäť cítili plní. Spoznávate v tomto opise aj vaše dieťa?

Introvertné deti majú menšiu potrebu nadväzovať vzťahy s druhými.

Ako pomôcť introvertovi?

*Keď sa nabudúce budete chystať do spoločnosti, vopred mu povedzte, že tam bude viac detí a jednoducho sa musí zapojiť do aktivít. Užitočné sú napríklad moderované hry, kde sa deťom hovorí presne, čo majú robiť – slepá baba, schovávačka či stoličkový tanec. Alebo aktivity s profesionálnymi animátormi, na ktorých sa musia zúčastniť všetci a nikto im neunikne.

 *Nevadí, že máte doma malého introverta, no určite zaňho nevybavujte komunikáciu s ostatnými, nehovorte zaňho, nepýtajte si veci namiesto neho ani nevysvetľujte nedostatok jeho reakcií tým, že je introvert.

*Skúste sa spolu zahrať nanečisto doma. Jednoducho si vymeňte úlohy a nacvičte, ako by si v reštaurácii dieťa vypýtalo vodu od čašníka alebo ako by sa chcelo zapojiť do hry s kamarátmi na pieskovisku. Rodičia hrajú vždy úlohy ľudí, od ktorých dieťa čosi chce. Takto získa kontrolu nad situáciou. Poznáte to: ťažko na cvičisku – ľahko na bojisku.

Sociálna fóbia berie deťom kamarátov aj detstvo. Poznáte jej prejavy?  

Zdroj: infosalus.com, solopsicologia.com