Sociálna fóbia berie deťom kamarátov aj detstvo

Zaoberá sa vaše dieťa tým, čo si o ňom myslia ostatní a ako v očiach iných vyzerajú? Neverí si a radšej sa od spoločnosti izoluje? Pomoc je vo vašich rukách.

O čo ide?
Tréma, strach či úzkosť sú prirodzenou súčasťou života. Ak sú však tieto prejavy u dieťaťa natoľko výrazné, že znemožňujú normálne fungovanie v sociálnom živote, je možné, že vaše dieťa trpí sociálnou fóbiou. Táto porucha sa u detí prejavuje aj strachom z kritizovania, pozorovania či hodnotenia.

Spúšťačom býva matka
Kde sa vlastne sociálna fóbia u detí berie a ako vzniká? Spúšťačom môžu byť rôzne situácie, myšlienky či predstavy**.** Dieťa má menšie sebavedomie, strach zo zlyhania, snaží sa byť úspešné, čo sa mu samozrejme nie vždy darí a ono zostáva na neúspech samo. U detí môžu byť spúšťačom aj príliš úzkostlivé matky, ale i rodičia, u ktorých naopak dieťa necíti dostatok bezpečia. Prepuknúť môže aj po zmene prostredia, nástupe do školy či škôlky, zmene triedy, učiteľa... Úzkostný temperament sa dedí aj po rodičoch, stretávajú sa s ňou zneužívané aj zanedbávané deti.

Prejavy sociálnej fóbie
Ak ste spozorovali, že vaše dieťa sa v cudzej spoločnosti či škole správa inak v rodine, zbystrite. Sociálna fóbia sa u detí prejavuje najpravdepodobnejšie vo veku 5 až 13 rokov. Najčastejšie ju možno pozorovať medzi 11 až 15 rokom života, kedy sa u detí začínajú formovať vzťahy k ľudom. Za prejavy fóbie môžeme považovať koktanie, červenanie sa, trasenie rúk, pocity na zvracanie, strach zo strápnenia sa či vyhýbanie sa situáciám, v ktorých je dieťa stredobodom pozornosti, uťahovanie sa do seba, vyhýbanie sa kontaktu s rovesníkmi, ale aj ľuďmi všeobecne.

Ako deťom pomôcť?
Ako väčšina fóbií, aj tá sociálna je strachom z niečoho, čo v skutočnosti nebezpečné nie je. Ak chcete svojmu dieťaťu pomôcť, zverte ho do odborných rúk psychológa alebo liečebného pedagóga. Diagnóza sa určuje na základe symptómov, ktoré opíše rodič v spolupráci s dieťaťom aj učiteľom. 
Liečba zahŕňa psychoterapiu, kedy si dieťa buduje sebavedomie, naučí zvládať svoj strach a skúša sa zapájať do vecí, ktoré predtým prežívalo s úzkosťou. Neustále posúva svoje hranice, čo veľmi pozitívne vplýva na jeho psychiku. Farmakoterapia prichádza na rad až vtedy, ak zlyhá psychoterapia. Liečbu antidepresívami, ktorá býva dlhodobá indikuje psychiater aj vtedy, ak sa u dieťa výrazne zhorší správanie či prospech v škole.