Víno je nápoj bohov, vravia klasici. Niečo na tom bude, veď víno sa pije na celom svete a je spoločensky prípustné aj ako nápoj pri najvážnejších udalostiach. Pohár vína má dokonca dokázané zdravotné účinky.
No jedna vec je víno piť, druhá je poznať ho a vedieť si ho vychutnať. Keď vínu porozumiete, už nikdy nebudete váhavo stáť v obchode pri regáloch a premýšľať, aké kúpiť.
Teplota vína
Teplota vína ovplyvňuje vôňu a chuť vína. Prechladené alebo naopak teplé víno nebude chutiť tak, ako by malo. Aby ste zachovali chuť a vôňu vína, podávajte:
- ľahké biele víno – 5 – 10 °C
- plné a sladké biele víno – 10 – 13 °C
- ružové víno – 8 – 11 °C
- červené víno – ľahšie – 14 – 16 °C, plnšie 17 – 19 °C
- šumivé – 6 – 9 °C
Šikovný tip:
Pri nečakanej návšteve si spomeňte na pravidlo 10 minút: červené víno vložte do chladničky 10 minút pred podávaním, biele z nej 10 minút pred podávaním vyberte.
Dekantácia
Ak si chcete chuť vína užiť na maximum, zadovážte si sklenenú dekantovaciu nádobu. Dovoľte vínu dýchať a po otvorení ho prelejte z fľaše, aby sa „otvorilo“, prevzdušnilo a oddelil sa číry podiel vína od usadenín farbiva či vínneho kameňa.
Vzhľad vína
Kvalita vzhľadu vyjadruje čírosť a farebné odtiene vína. Intenzitu a charakter farebných odtieňov vína ovplyvňuje ako odroda viniča, stupeň zrelosti a zdravotný stav hrozna, spôsob spracovania hrozna, tak i technológia výroby vína. Chuť a vôňu vína ovplyvňuje aj pohár, z ktorého pijete. Mal by byť čistý, ak tomu tak nie je, vypláchnite ho priamo trochou vína, nie vodou. Potom nalejte víno asi do tretiny. Pozrite sa na víno priamo do pohára a potom do svetla, tak uvidíte celé jeho farebné spektrum. Nakloňte pohár a preskúmajte okraje vína. Hnedasté okraje bieleho vína a oranžové až hrdzavé červeného naznačujú, že ide o víno staršie, alebo zoxidované. Na záver ohodnoťte jeho viskozitu.
Viskozita
Viskozita vína je jeho „správanie sa“ v pohári. Vínom v pohári jemne zakrúžte, aby sa roztieklo po skle. Chce to trochu cviku. Sledujte, ako steká po skle. Pomalé stekanie, ktoré vytvára „slzy“ alebo „nohy“ je známkou vyššieho obsahu alkoholu či zvyškového cukru. V prípade rýchleho stekania po stenách pohára ide o riedke víno, čo je spôsobené práve nedostatkom týchto látok.
Vôňa vína
Intenzita, čistota a kvalita vône sú ovplyvnené koncentráciou a zložením prchavých látok, ktoré víno obsahuje. Víno v pohári jemne rozvírte a pár krátkymi, rýchlymi nádychmi nad pohárom naberte do nosa jeho vôňu. V dobrom víne nájdete celé spektrum krásnych vôní, ktoré v sebe ukrývajú nielen charakteristiku odrody, ale aj pôdu, podnebie, množstvo slnka... Spektrum vôní vína je zložené z obrovského množstva aromatických látok, či už sú to kvety, listy, bylinky, dym, čokoláda, káva alebo ovocie. Na to, aby ste si víno vychutnali, ich nemusíte poznať všetky naspamäť. Etiketa na fľaši vám napovie.
Terroir
Tento výraz sa nedá presne preložiť. Dalo by sa povedať, že vyjadruje prirodzené prostredie, z ktorého víno pochádza. Ide o jedinečnú súhru podnebia, pôdy, odrody viniča, ale i pestovateľských postupov, ktoré rešpektujú originálne vlastnosti vína.
Telo vína
Ide o plnosť vína, jeho extraktívnosť. Vzájomná harmónia cukru, necukorných látok a alkoholu spolu vytvárajú dlhu a skutočne výnimočnú dochuť.
Triesloviny
V šupkách a zrnkách hrozna sa nachádzajú taníny, inak povedané triesloviny. Práve tieto látky dávajú vínu trpkú, horkú až zvieravú chuť. Triesloviny sa najviac prejavujú v červených vínach, ktoré macerujú dlhšiu dobu.
Kyselinky
Dotvárajú charakter a chuť vína, bez nich by víno chutilo mdlo a fádne. Medzi najčastejšie kyseliny, ktoré sa vo vínach nachádzajú patrí kyselina vínna a jablčná, nájsť môžete v malom množstve aj kyseliny jantárové, mliečne, mravčie či octové.
Zdroje: winemag.com, bakerwine.cz
