Asi je medzi nami len veľmi málo jedincov, ktorí neobľubujú cestoviny na akýkoľvek spôsob. Na sladko či na slano, po slovensky či po taliansky. Poďme sa spoločne pozrieť na všetky tie známe cestoviny zblízka.
Cestoviny – krajina pôvodu Taliansko?
Cestoviny poznáme všetci od útleho detstva. Od domácich rezancov, ktoré pripravovali naše staré mamy, cez kolienka a fliačky až po novodobé špagety či penne. Vyrobiť si ich doma je jednoduché, veď na ne potrebujeme len 2 základné suroviny, múku a vodu, prípadne vajíčka. Keď sa zamyslíme nad tým, odkiaľ cestoviny vlastne pochádzajú, každému napadne Taliansko. Ale pozor, prvé zmienky pochádzajú z Grécka. Tam sa našim gréckym predkom podarilo prvé koláčové cesto, ktoré sušili na slnku, potom ho natrhali na malé kúsky a uvarili. V tejto tradícii pokračovali Rimania, ale tí už cesto matematicky nakrájali na rovné pásiky. Talianske cestoviny sa začali vyrábať až v 17. storočí, vznikom prvých tovární na cestoviny.
Pšeničné, pohánkové či ryžové?
Dnes poznáme niekoľko druhov cestovín – špagety, penne, ravioli, tortellini alebo ich slovenské ekvivalenty, ako sú niťovky, polievkové rezance, abeceda, mušličky, kolienka, vrtuľky. Tradične sú cestoviny vyrobené z bielej pšeničnej múky. V minulosti sa u nás vyrábali pirohy a cestoviny aj z pohánkovej múky, ktorá na istý čas upadla do zabudnutia, a vraciame sa k nej až dnes v dobe intolerancií a alergií. Pohánka a múka z nej vyrábaná sú vhodné aj pre ľudí s intoleranciou na lepok, a preto sú skvelé na prípravu cestovín práve pre tých, ktorí uprednostňujú bezlepkovú stravu. Dnes sa však „bezlepkáči“ stretávajú nielen s pohánkovou múkou, ale aj s ryžovou, kukuričnou či cícerovou.
Talianske cestoviny sa vyrábajú hlavne zo semoliny, keďže Taliansko je hlavným producentom tejto tvrdej pšenice. Veľa talianskych receptov je ovplyvnených typickými ingredienciami Blízkeho východu, ako sú hrozienka či škorica. Invázia Arabov v 8. storočí tak výrazne ovplyvnila ich regionálnu kuchyňu.
Semolinové cestoviny – zdroj vitamínov
Semolinové cestoviny sú zdrojom rôznych vitamínov, od skupiny B až po železo, vápnik, draslík a zinok. Vymenované vitamíny zvyšujú imunitu a podporujú zdravý metabolizmus a tým aj trávenie. Semolinové bezvaječné cestoviny zasýtia telo na dlhší čas a patria k najzdravším cestovinám.
Čerstvé alebo sušené?
Trendom je, že čokoľvek čerstvé je automaticky lepšie a zdravšie. Taliani by s vami však nesúhlasili, podľa nich sú najlepšie cestoviny práve sušené. Výhodou sušených cestovín je pevnejšia konzistencia, a to aj po uvarení. Preto sú vhodnejšie na zapekanie, a čo je najdôležitejšie, máte ich kedykoľvek poruke. Nechceme vás však odrádzať od toho, aby ste ochutnali čerstvé cestoviny, práve naopak. Vyskúšajte náš osvedčený recept na domáce bezlepkové cestoviny a presvedčte sa sami.
Do koča i do voza
Bežný Slovák si bez cestovín nevie svoj život ani len predstaviť. Cestoviny sú v našich zemepisných šírkach obľúbenou surovinou v šalátoch, v jedlách so zemiakmi, v zapekaných jedlách, alebo ako je už známe aj v Taliansku, s rôznymi omáčkami. Preto sa oplatí, keď sa v špajze každej gazdinky nachádzajú aspoň 2 druhy cestovín a rodina zaručene hladom neumrie. Minimálne vám ponúkame top 7 omáčok na cestoviny, ktoré u vás môžu rotovať celý týždeň.
Vedeli ste?
Cestoviny nie je nevyhnutné pripraviť len z múky a vody. Ak chcete cestoviny zafarbiť, určite použite prírodné farbivá, ktorými sú špenát (zafarbí na zeleno), cvikla (zafarbí na červeno). Osvedčenú tiež máme tekvicu. Výborný recept na tekvicovú omáčku pre mamičku nájdete aj v našom archíve.
Talianske rozdelenie cestovín sme si pripravili. A čo tie slovenské?
Zdroj: našecestoviny.sk, cestoviny.heureka.sk, wikipedia.sk
