Autor: Brent Loken, vedecký líder pre globálnu potravinovú otázku, WWF
Všetci chceme, aby bol svet lepším miestom. No čo naozaj zmôže jeden človek? Je reálne možné zastaviť odlesňovanie v Amazonskom pralese? Zabrániť topeniu arktického ľadu? Alebo zachrániť tigre a orangutany pred vyhynutím? V skratke? Áno! A nie je to až také ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá. Začať môžete napríklad tým, že sa dobre zamyslíte na tým, čo si kladiete na tanier. Popravde je to asi aj ten najúčinnejší krok, ktorý môže v rámci snahy zmeniť svet k lepšiemu spraviť každý jeden z nás. A hneď teraz.
Ako vôbec jedlo súvisí s odlesňovaním, klimatickou zmenou a zvieratami vo voľnej prírode?
Mnoho štúdií (vrátane tejto: Správa o stave planéty 2020 ) preukázalo, že spôsob, akým produkujeme a konzumujeme potraviny, je jedným z najzásadnejších faktorov, ktoré sa podpisujú na zhoršovaní stavu našej planéty. Mám však dobré správy. Z rozširujúceho sa výskumu na túto tému vyplývajú tieto hlavné závery: 1) Ešte stále máme čas zvrátiť to a ozdraviť prírodu. 2) V súčasnosti existujú riešenia, ktoré sú prínosné pre ľudí aj pre planétu. 3) Na tom, čo jeme, záleží.
V skutočnosti na tom, čo jeme veľmi záleží. Naše potravinové systémy zapríčinili 70 % úbytok biodiverzity na zemi a 50 % úbytok vo vode, sú zodpovedné za približne 25 % všetkých emisií skleníkových plynov a spôsobili 80 % celosvetového odlesňovania.. Naše stravovacie preferencie pritom neškodia len planéte, ale aj nášmu vlastnému zdraviu. Nezdravá strava momentálne prináša väčšie riziko chorobnosti a úmrtnosti než nechránený styk v kombinácii s užívaním alkoholu, drog a cigariet.
Riešenie máme naservírované priamo pod nosom.
V správe Bending the Curve: The Restorative Power of Planet-Based Diets (Ako zvrátiť trend pomocou benefitov ekologickej rastlinnej stravy) sme dokázali, že ekologická rastlinná potrava (s vysokým prínosom pre ľudské zdravie a nízkou záťažou pre životné prostredie) nielenže znižuje negatívny vplyv na životné prostredie a naše zdravie, ale má aj potenciál liečiť – skrátka ňou získa každý. Rozmanité a flexibilné spôsoby stravovania vychádzajúce z tohto princípu môžu prispieť k obnove prírody zredukovaním emisií skleníkových plynov, zastavením odlesňovania a záchranou zvierat vo voľnej prírode.
https://www.youtube.com/watch?v=fiMOh0DEUSg
Nájdu sa ľudia, ktorí tvrdia, že varovania pred katastrofickými následkami ničenia prírody sú prehnane alarmujúce: že ľudstvo nikdy nebolo zdravšie a jedla sme nikdy nemali viac, že človek odjakživa napreduje vďaka využívaniu prírodných zdrojov a že takéto konanie je v skutočnosti prínosné a závisí od neho, či sa nám bude dariť.
No tento argument je od základov nesprávny. Aj keď nám totiž agrárne revolúcie v minulosti umožnili nakŕmiť viac ľudí a nárast produktivity od čias tzv. zelenej revolúcie priniesol zlepšenie v oblasti ľudského zdravia, tieto benefity si vyžiadali daň v podobe negatívneho vplyvu na životné prostredie. Aktuálna globálna produkcia potravín závisí od postupov, ktoré prekračujú medze možností planéty, a tým nás vedú do nebezpečných vôd a neistej budúcnosti. Zvýšená produkcia potravín si nateraz stačí držať náskok pred následkami upadajúceho stavu životného prostredia. No práve táto rezerva zamaskovala, že planéta je v kritickej situácii, a presvedčila nás, že vykorisťovanie zemských zdrojov nám prejde bez následkov. Už zďaleka nejde len o poplašné správy. Existujú početné vedecké dôkazy, že to, čo sme robili v minulosti, nás začína dobiehať.
No ak z výskumov jasne vyplýva, že môžeme ozdraviť planétu a zároveň uživiť všetkých ľudí, prečo to nerobíme? Do dnešného dňa existujú tri prekážky, ktoré nás v tom brzdia. Po prvé veda len nedávno pokročila do bodu, keď už dokážeme naplno pochopiť globálny vplyv potravinového systému. Po druhé tento problém ešte stále nie je rozobratý natoľko, aby jednotlivé krajiny videli, aká rola im pri náročnom budovaní globálneho potravinového systému, ktorý dokáže uživiť všetkých ľudí bez ničenia planéty, prináleží. A po tretie ľudstvo nikdy predtým nemuselo zmeniť potravinový systém tak radikálne: v takom veľkom rozsahu a tak rýchlo. Enormnosť tejto nastávajúcej úlohy môže jednotlivcov aj politikov doslova paralyzovať a brániť im konať.
Touto novou štúdiou chceme pomôcť spomínané tri prekážky odstrániť, aby bolo možné konať vo veľkom rozsahu. Naša práca vyhodnocuje, ako by rôzne stravovacie vzorce mohli ovplyvniť zdravie planéty aj ľudí v takmer 150 krajinách na svete. Zistili sme, že zmeny v stravovaní ovplyvnia jednotlivé krajiny rôzne. Niektoré budú musieť konzumáciu živočíšnych potravín znížiť, zatiaľ čo iné možno aj zvýšiť. Niektoré môžu zaregistrovať zníženie emisií skleníkových plynov a iné zas ich zvýšenie. Niektoré budú musieť radikálne zmeniť aktuálny spôsob stravovania, kým iné sa miesto toho budú musieť snažiť udržať si tradičné stravovacie vzorce a nenahrádzať ich západnejšími. Všetky krajiny však budú musieť vypracovať ambicióznejšie národné stravovacie odporúčania a začleniť zmeny v stravovaní aj do iných politických rámcov.
Popri tejto správe sme zostavili aj interaktívnu kalkulačku vplyvu a možných krokov, ktorá používateľom umožňuje zmerať si na základe 13 potravinových skupín vplyv konkrétneho zadaného stravovania a lepšie vyhodnotiť potenciálne zmeny v ňom. Dúfame, že tieto zozbierané informácie pomôžu verejným predstaviteľom jednotlivých krajín vypracovať ambiciózne národné stravovacie plány, ktoré zlepšia zdravie obyvateľstva a znížia dosah na životné prostredie.
Či už sa bavíme o pandémii ochorenia COVID-19, alebo o intenzívnych požiaroch zúriacich od Arktídy až po Amazonský prales, uplynulé dva roky boli v mnohých ohľadoch ničivé. Zároveň nám však ukázali, že vytvoriť nový a lepší svet sa dá. Na to však nevyhnutne musíme zmeniť svoje stravovanie. Každý jeden z nás môže prispieť k vytvoreniu budúcnosti, akú chceme. Sila je na našich tanieroch: len si treba naložiť na tanier tie správne potraviny a pridať sa k ostatným ľuďom na celom svete, ktorí sú odhodlaní vyťažiť z ekologickej rastlinnej stravy maximum. Už o tom netreba viac diskutovať. Treba si vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce.
