Kuriozity a tradície Veľkej noci: Čo znamená „pysanka“?
Veľká noc patrí k najväčším sviatkom v roku a oslavuje ju takmer celý svet. V Brazílii napríklad udierajú do bábik a vo Švédsku sa zasa prezliekajú za čarodejnice.
Onedlho budeme oslavovať Veľkú noc – najvýznamnejší deň kresťanského kalendára. Na Veľkú noc sa slávi vzkriesenie Ježiša Krista. Kresťania veria, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych tri dni po svojom ukrižovaní. Mnohí dodržiavajú 40 dní pred Veľkou nocou pôst, počas ktorého sa nekonajú svadby ani veľké oslavy. Ako však Veľkú noc vnímajú vo svete? Nie všade totiž ľudia šibú korbáčmi a zdobia veľkonočné vajcia. Poďte sa s nami pozrieť na veľkonočné kuriozity zo sveta!
Viete, kde sa na Slovensku vzala tradícia korbáčov? Podľa pranostík je vŕba (z ktorej sa korbáče vyrábajú) prvým stromom, ktorý na jar rozkvitá, takže vetvy majú prenášať vitalitu a plodnosť stromu na ženy.
Na Slovensku či v Maďarsku sa počas veľkonočných sviatkov majú ženy polievať studenou vodou, parfumami alebo kolínskou a žiadať o vajce alebo aj o bozk. Dôvodom je, že ľudia v minulosti verili, že voda má očistné, ozdravné a plodné účinky.
Najvyššie čokoládové veľkonočné vajce bolo vyrobené v Taliansku v roku 2011. Siahalo do výšky 34 metrov a vážilo viac než 7 ton!
Na vajce, moderný symbol Veľkej noci, sa v minulosti nazeralo ako na staroveký symbol plodnosti. Umenie maľovania vajec sa nazýva „pysanka“ a jeho vznik sa miestne viaže na Ukrajinu. Na farbenie vajíčok sa používajú špeciálne farbivá a vosk.
V Bulharsku sa na oslavu Veľkej noci konajú „vaječné boje“. Ten, kto z hry vyjde s neporušeným vajcom, je víťaz a predpokladá sa, že v najbližšom roku bude najúspešnejším členom rodiny.
Veľkonočný ostrov nemá nič spoločné s Veľkou nocou. Svoje pomenovanie dostal preto, lebo bol objavený na veľkonočnú nedeľu v roku 1722. Jeho miestny názov je „Rapa nui“, čo v preklade znamená „Veľká zem“.
Babylončania a Egypťania si farebné vajcia, zvyčajne červené, vymieňali medzi sebou ako darček na počesť jari. Gréci a Rimania prijali ich zvyky, len rozšírili paletu farieb.
V Brazílii si ľudia na Veľkú noc vyrábajú bábiky zo slamy, ktoré reprezentujú Judáša (apoštol známy pre zradu Krista). Potom ich vešajú na ulici a okoloidúci do nich udierajú. Politici zapojení do aktuálnych škandálov sa často „stávajú Judášom“ a ľudia si uľavia v hneve tým, že udierajú do bábik s ich podobizňou.
Rusi posunuli oslavy Veľkej noci na úplne inú úroveň. Fabergého vajcia, teda luxusné zlaté klenoty v tvare veľkonočného vajca s prekvapením vnútri, sa vyrábali pre členov cárskej rodiny od roku 1885. Ruskí cári nimi potom obdarovávali svoje ženy alebo matky pri príležitosti veľkonočných sviatkov.
V stredovekej Európe bola počas pôstneho obdobia konzumácia vajec zakázaná. To spôsobilo, že v období Veľkej noci, teda po pôste, boli vajcia veľmi populárne.
Jedna z najväčších veľkonočných osláv sa koná v španielskej Seville, kde ulicami pochoduje vyše 52 rôznych náboženských bratstiev. Sprievod predvádza ukrižovanie Krista za účasti pochodových kapiel a nechýba ani výzdoba v podobe barokových sôch ilustrujúcich veľkonočný príbeh.
Ak vraj podľa starovekých tradícií na Veľkú noc nájdete vajce s dvojitým žĺtkom, znamená to šťastie.
Počas veľkonočných sviatkov sa deti vo Švédsku obliekajú ako veľkonočné čarodejnice – nosia dlhé sukne, farebné šatky, maľujú si tvár načerveno a vo svojich mestských štvrtiach chodia po domoch a ponúkajú svoje kresby v nádeji, že dostanú sladkosti.