Až 40 % všetkých vyprodukovaných potravín sa v súčasnosti vôbec nezje. Podľa novej správy Driven to Waste (Odsúdené na vyhodenie), vypracovanej organizáciou WWF a spoločnosťou Tesco, je to v porovnaní s predošlým odhadom o 1 miliardu ton potravín viac (1,1 miliardy ton). Podľa tejto správy sa aktuálne ročne vyhodí celkovo približne 2,5 miliardy ton jedla, ktoré zároveň vyprodukujú 10 % emisií skleníkových plynov vyprodukovaných ľudskou činnosťou.
Je známe, že k veľkému mrhaniu dochádza vo firmách z oblasti potravinárskeho priemyslu. Táto správa však odhalila, že jedným z najprehliadanejších článkov celého tohto kolobehu plytvania sú farmy. Medzi vinníkmi ďalej musíme spomenúť aj naše vlastné kuchyne, a práve tu máme možnosť okamžitej zmeny..
Radi by sme vás preto inšpirovali pár jednoduchými krokmi, ktoré WWF odporúča všetkým hrdinom, čo sú odhodlaní bojovať doma proti plytvaniu potravinami.
Testujte hranice ingrediencií. Niektorá zelenina, napríklad šalát, sa dá oživiť krátkym ponorením do ľadovej vody. Hnednú vám už banány?? Ošúpte ich, vložte do dózy a odložte do mrazničky na neskôr. Skvelé sú do koláčov či smoothie. Nezjedené zvyšky či povädnutá alebo nie práve najkrajšia zelenina sú zas ako stvorené do výdatných polievok a gulášov.
Spoliehajte sa na svoje zmysly, nie na dátum spotreby. Väčšina potravín sa dá bez problémov zjesť oveľa dlhšie, než si myslíme, čo platí tak pre čerstvé suroviny, ako aj pre konzervy. Dátum exspirácie neohrozuje bezpečnosť potravín a v závislosti od konkrétneho produktu si mnohé potraviny zachovávajú svoju kvalitu aj niekoľko dní, týždňov či mesiacov po mätúcom dátume minimálnej trvanlivosti či spotreby na obale. Zväčša sa pri zhodnotení toho, či sa niečo nepokazilo, stačí spoľahnúť na svoje zmysly. Pomôcť môže napríklad aj aplikácia FoodKeeper, v ktorej nájdete viac informácií o čerstvosti potravín a možnostiach skladovania.
Pripraviť, pobaliť, zamraziť! Zmraziť sa dá takmer všetko – vajíčka, mäso, omáčky, zelenina či ovocie –,či už ste ich práve priniesli z obchodu, alebo sú uvarené. Dózy dobre uzatvorte a v prípade tekutých jedál nechajte trochu voľného miesta., Pre praktickejšie použitie jedlo mrazte rozdelené na porcie, a nezabudnite na všetko poznačiť názov a dátum, nech nezabudnete, čo je čo. Aj keď si mrazenie vyžaduje trochu práce navyše, v konečnom dôsledku vám ušetrí veľa času stráveného varením, prípravou jedla či dokonca nakupovaním. A ak spotrebujete všetko, čo ste kúpili, ušetríte peniaze.
Ak viete, podeľte sa. Sme svedkami toho, ako ľudia spájajú sily, aby dosiahli zmenu. Iste, mali by sme kupovať len to, čo potrebujeme. No môžeme to poňať aj kreatívne a vymieňať si recepty s priateľmi, rodinou či dokonca neznámymi, aby sa z ničoho nevyhodil ani gram. A ak máte jedlo navyše, skúste ho ponúknuť tým, ktorí ho nemajú nazvyš, alebo ho darujte potravinovej banke. Starať sa o ľudí okolo seba nikdy nie je zlý nápad.
Neprestávajte sa zaujímať. S jedlom úzko súvisí množstvo ekologických problémov. Ak zmeníme to, čo jeme, môžeme výrazným spôsobom prispieť k zlepšeniu fungovania potravinového systému z hľadiska životného prostredia. Prečítajte si viac o tom, ako v záujme ochrany prírody nakupovať rozumnejšie a stravovať sa udržateľnejšie. (Prepojenie na článok o princípoch programu stravovania Livewell.)
