Realitou rodičovstva je, že sa bábätko v noci prebúdza. Je nutné ho nakŕmiť a vymeniť mu plienky. Ľudia často považujú za dobré bábätko také bábätko, ktoré spí. Problémy so spánkom však nemusia byť odrazom štýlu rodičovstva či temperamentu dieťaťa. Bábätká sa proste len potrebujú budiť a dopriať si kŕmenie; majú maličké brušká, ktoré je nutné veľmi pravidelne dopĺňať.
Naučte ho pravidelnosti
Novorodeniatka nespia ako my, takže v prvých dňoch si budete musieť zvyknúť na kŕmenie a prebaľovanie v noci. Snažte sa dieťatko ponechať v čo najväčšom pokoji a čo najmenej ho vyrušovať, aby sa pozvoľna naučilo rozlišovať deň od noci.
Pomocou šetrných techník môžete začať dieťa privykať na pravidelné spanie zhruba vo veku troch mesiacov. Ak sa v troch mesiacoch ešte nenaučilo, kedy je čas spať, je načase ho to naučiť. Musíte mu nastaviť pravidelný režím s opakujúcimi sa činnosťami, kedy tieto fungujú ako "spúšťače", ktoré vášmu dieťaťu oznamujú, že sa blíži čas spánku.
Ľudský mozog je veľmi dobrý vo vytváraní asociácií – napríklad rozprávka na dobrú noc vedie k bozku, pomaznaniu a potom k spánku.
Krátky kúpeľ, nie dlhší ako päť minút, stimuluje produkciu melatonínu vplyvom poklesu telesnej teploty, ku ktorému dochádza pri opúšťaní kúpeľa. Po kúpeli neberte bábätko späť do obývacej izby. Malo by ísť rovno do postieľky.
Nenechajte ho dlho plakať
Ak bábätko necháte dlho plakať, povedie to uňho k produkcii stresového hormónu kortizolu. Vedci zistili, že hladina kortizolu zostáva vysoká aj dlho potom, čo dieťa zaspalo. Tieto dôkazy naznačujú, že “vyplakanie” bábätiek, najmä tých mladších ako šesť mesiacov im spôsobuje trvalý stres. Je dôležité vedieť, že nie ste sami a že väčšina rodičov takisto trpí nedostatkom spánku a frustráciou zo spánkového režimu svojich detí.
Časté nočné budenie
Veľkým problémom u bábätiek v prvom roku je časté budenie sa v noci. Možno sa chcú len trochu pomaznať alebo nakŕmiť. Tým, že dieťaťu uľahčíte rozlišovanie noci a dňa uspokojením jeho potrieb a obmedzením stimulov v noci, bude dieťa rýchlejšie znovu zaspávať. Ak sa vaše dieťa v noci často budí dlhodobo, konzultujte to s lekárom.
Ranostaji
Ďalším problémom je prebúdzanie sa malých bábätiek veľmi skoro ráno. To je pomerne záludný problém, pretože ranné vtáčatá si často doprajú dopoludňajšie zdriemnutie, keďže sú unavené kvôli zameškanému spánku. No vy si to už dovoliť nemôžete.
Posúvanie dopoludňajšieho zdriemnutia každý deň na trochu neskôr by malo mať vplyv na nasledujúce zdriemnutie a následne na ranné prebúdzanie. Staršie deti môžu mať problém vydržať spať celú noc, ak si doprajú dlhé popoludňajšie zdriemnutie po tretej hodine popoludní. Skúste teda poobedný spánok naplánovať každý deň o trochu skôr.
Ďalšie bežné problémy v prvom roku
• V noci sa zobudí a je dlho hore. Sú deti, ktoré vydržia byť v noci hore aj dve hodiny a tento deficit si doženú cez deň.
• Mnoho detí jednoducho cez deň nechce spať alebo si dávajú síce časté, ale zdriemnutia, počas ktorých si v skutočnosti neoddýchnu. Tieto deti potrebujú pevný spánkový režim.
• Ak je vaše staršie dieťa po popoludňajšom spánku podráždené a zvyčajne sa po 45 minútach prebudí, skúste ho znovu uspať. Ďalší 45-minútový cyklus by mu mal pomôcť k osviežujúcemu spánku.
Skúsenosti mamičiek
Katarína, mamička Marianny (deväť mesiacov)
"Chodievala som na stretnutie mamičiek, ktoré porodili v priebehu troch týždňov. Ja som sa často chválila, ako "Mariannka spí celé hodiny – je toho toľko, čo môžeme robiť, všetko vyprať, urobiť to či ono, toto a tamto. A potom, po jednom mesiaci to bolo, akoby sa prvýkrát naozaj prebudila. A všetko bolo zrazu hore nohami. Poriadne sme nespali, budila sa každú hodinu a pol, bola to nočná mora. Samozrejme som si uvedomila, prečo tam všetky moje kamarátky len tak sedeli a trpezlivo sa usmievali, keď som sa chvastala týmto krásnym dokonalým dieťatkom. Ony už vedeli, pretože to už zažili predo mnou."
Soňa, matka Amálky (sedem mesiacov)
"Prvých niekoľko týždňov spala stále, ale ako rástla, v priebehu prvého roka sa spánok prestal dostavovať, čo ma veľmi udivovalo. Čítala som o tom knihy a hovorila si: "Dobre, musím ju naučiť, aby si cez deň zdriemla." Robila som všetko možné, napríklad som s ňou ležala v posteli a šepkala "š-ššš" a pripadalo mi, že mi to trvalo celú hodinu, len aby za deň zaspala na pol hodiny. "
Zdena, mamička Anetky (deväť mesiacov)
"Momentálne si Anetka zdriemne dvakrát denne – medzi pol jedenástou a jedenástou dopoludnia a potom znova medzi druhou a treťou popoludní. Začíname tým, že ju pri hre nechávame poriadne sa vyblázniť, aby zo seba vydala nejakú tú energiu, a potom ju vezmeme hore do jej izby. Je tam gauč, takže si tam s ňou sadnem, tvárou k sebe a spievam jej – spievam jej inú pesničku, ako keď ide spať, takže vie, že je čas na zdriemnutie, nie na nočný spánok. Kým spievam, hojdám ju, a ona sa mi bráni, plače, skúša sa vykrútiť a pozerá sa na mňa, prosí, aby som ju pustila. Niekedy mi krk zaprdí pusou, aby mi urobila radosť a aby som ju pustila, a potom sa na mňa usmeje, ale ja sa nenechám oklamať – stále pokračujem, snažím sa, aby tá činnosť bola čo najpravidelnejšia a nejnezáživnějšia!"
